Ak v podnikaní sa vytvára strata a nie zisk, tak takéto podnikanie treba ukončiť. Prečo to neplatí aj poľnohospodárstve? Prečo pestujeme a produkujeme niečo čo je možné lacnejšie doviezť zo zahraničia? Dôvod je jednoduchý. Ak by vznikla potravinová kríza, tak štáty nesebestačné v produkcii potravín by boli vydierateľné a s veľkou pravdepodobnosťou aj vydierané. Teda dotácie v poľnohospodárstve majú zmysel. Viem, že mnohí volajú po sebestačnosti v potravinách na Slovensku. Ja si však myslím, že nemusíme byť sebestační aj v čase keď ešte nie je potravinová kríza. Aby sme však boli sebestační v potravinovej kríze tak potrebujeme mať toľko ornej pôdy koľko sebestačnosť vyžaduje. Navyše štát by mal mať právo určiť počas potravinovej krízy aká plodina sa bude pestovať na konkrétnom poli. Obdoba takéhoto postupu je branný zákon, ktorým možno nariadiť občanom Slovenskej republiky ako a kde budú pracovať v čase ohrozenia štátu. Dotácie na ornú pôdu by som dal iba tam kde by sa vlastník zaviazal, že v čase potravinovej krízy by sa podriadil pokynom štátu pri využívaní ornej pôdy. Navyše časť dotácie by som dal priamo vlastníkovi pôdy aby sa obmedzili špekulácie tých, ktorí podnikajú na prenajatých poliach. Určite nižšiu dotáciu by som dal trávnaté porasty, pretože vytvoriť z nich ornú pôdu v čase potravinovej krízy by vyžiadalo investíciu navyše. V chovateľskom sektore by som dotácie smeroval hlavne do oblastí kde výsledný produkt je možné získať až po niekoľkých rokoch chovu napr. produkcia kravského mlieka.
Výsledkom dotácií má byť obrobená orná pôda aby sme počas potravinovej krízy nezhynuli hladom.
Celá debata | RSS tejto debaty